PAPIEROVINA – papierová masa – modelovacia hmota z papiera lepidla
Starodávna technika pôvodom z Ázie, ktorá je sa v Európe udomácnila okolo 15.storočia. Využíva sa pri tvorbe reliéfov, bábik, divadelných kulís, dekorácii, v modelárstve…
Existujú zásadne 2 spôsoby tvorivej práce s papierom a papierovinou:
1. Formovanie z papieroviny (pulpe, pulp)
Na tvorbu papierovej masy je potrebné množstvo papiera roztrhaného, alebo rozstrihaného na malé kúsky. Najčastejšie sa používa novinový papier, ale i iné fázovité druhy papiera, napríklad: servítky, toaletný papier, kartónové obaly z vajec. Je možné použiť aj pestré papiere na tvorbu farebnej papierovej kaše. Ja najradšej používam rozdrvený kancelársky papier, kedže si ušetrím robotu s trhaním.
Takto pripravený papier sa niekoĺko hodín močí vo vode, alebo dokonca krátko povarí. Potom sa dôkladne rozmixuje ponorným mixerom. Prebytočná voda sa odleje, celá masa sa zabalí do utierky, alebo handry a ešte raz dôkladne vytlačí z vody. Potom sa pridá niekoĺko lyžíc tapetového lepidla a dôkladne prehnieti rukami na homogénnu masu. Hotová modelovacia masa má podobnú koexistenciu ako hlina. Niektorí umelci pridávajú do nej práškovú kriedu, múku, alebo piliny.
Z tejto hustej kaše sa dajú modelovať sochárske diela a dielka. Dôležité ale je, najprv si vytvoriť konštrukciu z iných materiálov, ako polystyrénu, drôtu, alebo rôznych nepotrebných predmetov. S pappmaché sa teda nepracuje masívne, iba sa nanáša na takto pripravenú konštrukciu vo vrstve 1-2 cm. Pri práci je možné vyhladzovať povrch napríklad nožom a namiešaným lepidlom. Po prvom preschnutí sa masa zcrvkne a vzniknú hrbolčeky a nepravidelnosti v povrchu. Ak je to želané, tieto sa dajú zase vyhladiť novou tenkou vrstvičkou pappmaché a nožom. Po dôkladnom preschnutí, ktoré trvá niekoľko dní, sa dá povrch opracovávať podobne ako drevo: pílením, brúsením, vyrezávaním. Väčšinou povrch ešte upraví maľbou akrylovými farbami, prípadne i vo viacerých vrstvách.
2. Kašírovanie – kašé – kasche
– pri tejto technike sa pracuje s papierovými ústrižkami, ktoré sa v mnohých vrstvách prelepujú tapetovým lepidlom cez seba. Nosičom je predmet napríklad balón, váza, misa, ktorý dava budúcemu papierovému dielu tvar. Táto technika sa hodí napríklad na formovanie masiek. Treba mať však aj tu dosť trpezlivosti, kedže sa pracuje na etapy a v mnohých vrstvách.
Jednotlivé vrstvy papiera schnú rýchlejšie ako v prípade práce s papierovou kašou. Schnutie možno urýchliť fénom. Výsledné dielo je relatívne stabilné (podľa počtu vrstiev), tenkostenné ľahké. Je možné ho povrchovo skrášliť napríklad pomaľovaním, alebo cennejšími, dekoratívnymi druhmi papiera.
Obidve techniky sa môžu samozrejme aj v rámci toho istého projektu kombinovať.
Objekty z pappmaché sú ľahké a napriek tomu stabilné a nerozbitné.
Další príjemný aspekt práce s papierovinou a kašírovaním môže byť aj jeho nízka nákladnosť a možnost recyclovania. Ponúka možnosť využiť použité novinové, či potlačené kancelárske papiere. Pri výbere materiálov na zhotovenie podpornej konštrukcie na plastiku sa taktiež dajú schosňovať staré, nepotrebné predmety.
Nevýhodou je, že nie sú vhodné na vonkajšie použitie, kedže časom by neodolali vlhkosti aj napriek možným vrstvám laku. Technika pappmaché je väčšinou časovo náročná. Väčšinou sú potrebné viaceré etapy práce a tiež treba zohľadniť dobu schnutia. Takže nič pre netrpezlivcov…